K najdôležitejším prioritám samosprávy obce Tupá patrí starostlivosť o životné prostredie, chrániť a zveľaďovať životné prostredie pre nás i pre budúce generácie.

Obec Tupá dodržiava pri svojich činnostiach princípy prístupu k životnému prostrediu

  • ekologicky citlivá starostlivosť o verejnú zeleň
  • predchádzanie vzniku odpadov, bezpečné zneškodňovanie odpadov, zhodnocovanie odpadov environmentálne vhodným spôsobom
  • efektívne plánovanie dopravy

Ovzdušie

V obci sa nenachádza zdroj znečistenia ovzdušia a celkovo je možné vyhodnotiť kvalitu ovzdušia ako bezproblémovú. V roku 2011 bolo v Nitrianskom kraji evidovaných 1977 stacionárnych zdrojov, z ktorých bolo 146 veľkých a 1831 stredných zdrojov znečistenia ovzdušia. Za regionálny zdroj znečistenia sa v okrese Levice považuje Tlmačská energetická, s.r.o. - zdroj vykurovania, Liaharenský podnik Nitra, a.s. - bioplynová stanica Veľký Ďur, SLOVINTEGRA ENERGY, s.r.o. Levice - zdroje vykurovania.

 

 

Vodné toky a plochy

Územím obce preteka potok Štiavnica. Štiavnica je rieka na juhu stredného Slovenska, na území okresov Banská Štiavnica, Krupina a Levice. Je to pravostranný prítok Ipľa, do ktorého ústi medzi obcami Hrkovce a Vyškovce nad Ipľom. Dĺžka toku je 54,6 km a plocha povodia 441 km². Je to vrchovinovo-nížinný typ rieky s nízkymi prietokmi (2,7 m³/s pri Tupej). 

 

 

Pôda

Pôda na území obce je nízkej bonity, podľa pôdnych máp sa tu vyskytujú pôdy kategórie 6 – 9. Najväčšie zastúpenie majú pôdy kategórie 6 a 8, čo je spôsobené hlavne polohou obce. Na južnej a severnej strane katastralneho územia prevažuje kategoria 6, ktorú rozdeľuje kategória 9, ktorá sa na severe dotýka intravilánu obce. Pôdy je možné charakterizovať ako prevažne kyslé až výrazne kyslé kambizeme podzolové a prevažne nasýtené kambizeme modálne. Taktiež sa vyskytujú rendziny a kambizeme rendzinové. Sú prevažne piesčito-hlinité, neskeletnaté až slabo kamenité. Obsah humusu v hĺbke do 25 cm je prevažne nízky (< 1,8 %), len lokálne stredný (1,8 – 2,3 %). Územia poľnohospodárskej pôdy sa nachádzajú okolí intravilánu, v okrajových častiach severovýchodnej a juhovýchodnej časti extravilánu prechádzajú do lesných území.

Hluk

Na území obce, ani v jej blízkom okolí, nebol identifikovaný žiadny faktor, ktorý by spôsoboval nadmerný hluk. Za jediný zdroj hluku, ktorý je ale v norme, je možné považovať automobilovú dopravu na komunikácii III. triedy 50820, ktorá prechádza intravilánom obce a cestná komunikácia I. triedy č. 99, ktorá prechádza v tesnej blízkosti obce. Ide o zdroj hluku líniového charakteru.

Žiarenie

V obci nebolo identifikované zvýšené žiarenie či už prírodného, alebo umelého charakteru. Obec spadá do oblasti s nízkym rizikom výskytu radóna a magnetického žiarenia. Globálnym problémom, ktorý zasahuje aj do územia obce, je ultrafialové žiarenie. Hrúbka ozónovej vrstvy, ktorá slúži na jeho zachytávanie, je v posledných rokoch nad celým územím SR podpriemerná, t.j. pod hranicou 300 DU (cca. 3 mm).

 

 

Odpadové hospodárstvo

Odvoz a likvidáciu odpadu zabezpečuje spoločnosť Mikona, Želiezovce. Separovaný zber zabezpečuje prostredníctvom Združenia obcí pre separovaný zber “Hont-Poiplie” so sídlom v Šahách. Účelom založenia združenia bol spoločný záujem zaviesť a postupne skvalitňovať separovanie komunálneho odpadu na území združenia. Objemný odpad odváža PAKO Šipice a uskladňuje sa na skládke “Združenie Hont “ v Dudinciach. Elektroodpad odváža spoločnosť Metal Servis Recykling, Slovenská Lupča a textil - Diakonie Broumov, ČR. Od 01.07.2016 je účinný nový zákon o odpade, kedy každá obec bude musieť mať uzavretú zmluvu so zberovou spoločnosťou, ktorá bude zabezpečovať odvoz separovaného odpadu. Zberný dvor obec nemá a ani v budúcnosti neplánuje zriadiť. Od roku 2005 sa obec aktívne zapája do budovania menších obecných kompostární, čím sa znižuje množstvo biologického odpadu.  

Zeleň

Zeleň je možné rozčleniť na zeleň v intraviláne a zeleň, ktorá je súčasťou extravilánu územia obce. V zastavanom území prevláda, vzhľadom na charakter obce s dominantnou funkciou bývania, súkromná zeleň záhrad. Tá je tvorená kombináciou nízkej a vysokej zelene, ktorá plní najmä rekreačnú a produkčnú funkciu. Verejná zeleň sa nachádza popri miestnych komunikáciách, kde plní najmä segregačnú funkciu, t.j. oddeľuje vozovky od domov, príp. chodníkov. Väčšinou ide o nízku zeleň vo forme trávnatých porastov. V extraviláne sa zelené plochy vyskytujú v podobe flóry, ktorá sa pestuje na obrábanej poľnohospodárskej pôde. V minulosti bola väčšina obce pokrytá lesmi, územie však bolo odlesnené na úkor rozvoja poľnohospodárstva.

 

 Reliéf

Obec Tupá sa nachádza v časti Sebechlebská, ktorá sa skladá z 2podcelkov: Ipeľskej pahorkatiny a Ipeľskej nivy, v nadmorskej výške 130 m.n.m.. Ipeľská pahorkatina je rozčlenená pahorkatina na rôznych neogénnych sedimentoch a pyroklastikách s ostrovčekmi mezozoika, rozlámaných a prekrytých sprašov a sprašovými hlinami. Po zlomoch v reliéfe vystupujú minerálne a termálne vody.  Charakter územia Ipeľská niva je rovinatý, zatiaľ čo Ipeľská pahorkatina má charakter reliéfu stredne členitej pahorkatiny s hladko modelovanými chrbtami a svahmi. Územie má ráz relatívne harmonickej poľnohospodárskej krajiny.

Geomorfologické členenie

Z pohľadu geormofologického členenie spadá územie obce do subprovincie Malá Dunajská kotlina, oblasť Podunajská nížina, celok Podunajská pahorkatina, v časti Sebechlebská.

Tabuľka geormorfologického členenia SR

Sústava

Alpsko-himalájska

Podsústava

Panonská panva

Provincia

Západopanonská panva

Subprovincia

Malá Dunajská kotlina

Oblasť

Podunajská nížina

Celok

Podunajská pahorkatina

Podcelok

Ipeľská pahorkatina/Ipeľská niva

Časť

Sebechlebská

 

Horniny

Južná časť katastrálneho územia spadá do Sebechlebskej formácie (vulkanosedimentárny komplex), ktorá je tvorená z jemnozrných epiklastických vulkanických pieskovcov. Východná časť patrí tiež do Sebechlebskej formácie a je tvorená z epiklastického vulkanického sitovca. Do tej iste formácie spadá aj severná časť územia, ktorá je tvorená z epiklastického vulkanického sitovca a na niekoľkých miestach je prerušená časťami stupňa Wurm-holcén, ktorý je tvorený z eluviálno-deluviálnej hliny zvetranín. Západná časť katastrálneho územia spadá pod útvar Kvartér a oddelenie holcén, ktorý je zložený z fluviálnych nivných, prevažne hlinných a piesčitých hlín. Prevažná časť intravilánu a jeho okolie je tvorené hlavne z fluviálnyh štrkov a piesčitých štrkov s pokryvom mladších spraší.

 


Klimatické podmienky

Územie obce spadá do teplej a mierne teplej klimatickej oblasti s miernou zimou a dlhším slnečným svitom. Priemerné ročné teploty sa pohybujú okolo 9,7 °C a vo vegetačnom období dosahujú priemer 20,2 °C. Počet letných dní v roku (s teplotou nad 25 °C) sa pohybuje v rozmedzí 50 až 70. Priemerné trvanie snehovej pokrývky je menej ako cca. 37 dní. Priemerný ročný úhrn zrážok sa pohybuje okolo hranice 556 mm. Dôležitou klimatickou charakteristikou je hodnota slnečného svitu, zistená extrapoláciou údajov z maďarských a slovenských meteorologických staníc, ktorá  má hodnotu 2200 hodín ročne, klesajúcu v severnom smere.

Rastlinstvo

Flóra je ovplyvnená polohou obce v Ipeľskej pahorkatine a nive. Vzhľadom na nadmorskú výšku a charakter pôdy sú charakteristické teplomilné druhy sprašových lesostepí. V nesúvislých, zväčša výmladkových lesoch, sú základnými drevinami dub plstnatý, cer, dub jadranský, druhy z okruhu duba zimného a duba letného, javor tatársky, vtáčí zob a viaceré teplomilné bylinné druhy. K významnejším druhom na spraši patria: zvonček veľkoklasý, kavyľ chlpatý a južnejšie náš stepný bežec – katran tatársky. Bohatá teplomilná flóra je aj na vrchu Vápnik, kde v lesostepoch rastie aj hlaváčik jarný, večernica smutná či hlaváč sivastý. V lužných lesoch pri toku Sikenice sa  vyskytuje jaseň úzkolistý, na lúkach vzácne plamienok celolistý. K významnejším a k najvysádzanejšim drevinám patrí agát biely a orech čierny.

Živočíšstvo

Rôznorodosť prostredia, relatívne teplomilné prostredie a početné vodné toky od malých potôčikov po potoky vytvárajú predpoklady pre pestré zastúpenie živočíšnych druhov. Najväčším biotopom je oblasť lesov. Z poľovnícky atraktívnej vysokej zveri tu žije jeleň obyčajný a srnec hôrny. Medzi známymi druhmi nechýba ani líška obyčajná a jazvec hôrny. Na tamojších poliach a lúkach žije zajac poľný, bažant poľovný a hraboš poľný. Na kultúrnych stepiach sa vyskytuje syseľ obyčajný a chrček poľný. Pozdĺž riek žijú napr. divé husi a rôzne druhy obojživelníkov. Z dravých vtákov sú svojím výskytom vzácne najmä sokol sťahovavý a sova dlhochvostá. Zo vzácnejších druhov
vtákov, žijúcich pri veľkých riečnych tokoch, sú to rybárik riečny, chochlačka bielooká, svrčiak
slávikovitý a corík bielokrídly.

Životné prostredie

Stav životného prostredia v obci je možné označiť za bezproblémový. Obec nie je priamo ohrozená znečisteným ovzduším, ktoré je znečistené v okolí mesta Levice. Na území obce, ani v jej blízkom okolí, nebol identifikovaný žiadny faktor, ktorý by spôsoboval nadmerný hluk.  V obci nebolo identifikované žiadne zvýšené žiarenie umelého či prírodneho charakteru. V rámci odpadového hospodárstva je zabezpečená separácia a odvoz odpadu. K ochrane životného prostredia aktívne prispieva aj zavedenie separovaného zberu a obec sa aj aktívne zapája do budovania menších obecných kompostární. K zvyšovaniu kvality životného prostredia prispieva aj pravidelná starostlivosť o zeleň.

Ochrana prírody a krajiny

V rámci ochrany prírody a krajiny je potrebné dbať predovšetkým na ochranu 3 základných zložiek: vody, ovzdušia a samotnej prírody a krajiny. Starostlivosť o vodu je vymedzená v zákone č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Tento zákon vytvára podmienky na všestrannú ochranu povrchových a podzemných vôd, vrátane vodných ekosystémov a od vôd priamo závislých krajinných ekosystémov, na zlepšenie stavu povrchových vôd a na ich účelné a hospodárne využívanie. Na ochranu ovzdušia slúži zákon č. 478/2002 Z. z. o ochrane ovzdušia, ktorý upravuje práva a povinnosti právnických a fyzických osôb pri ochrane ovzdušia pred vnášaním znečisťujúcich látok ľudskou činnosťou a spôsobom obmedzenia následkov znečisťovania. Základným právnym predpisom na ochranu prírody je zákon 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny.

Limity využitia územia a potenciálne rozvojové plochy

Limity využitia územia sú definované v zmysle zákona o ochrane prírody a krajiny č. 543/2002 a vyhláškou Ministerstva ŽP SR č. 24/2003, ktorou sa vykonáva zákon č. 543/2002 o ochrane prírody a krajiny.

Potenciálne rozvojové plochy sú územia, ktoré je možné využiť na rozvoj takých činností, ktoré sú v súlade so zákonom o ochrane prírody a krajiny a nenarušia ráz a charakter obce. Sú to plochy tvorené poľnohospodárskou pôdou, lúkami a pasienkami v extraviláne obce, ktoré nespadajú do limitov využitia územia.

Zhodnotenie prírodno-environmentálnej analýzy

V rámci prírodno-environmentálnej analýzy boli hodnotené jednotlivé aspekty, týkajúce sa životného prostredia a krajiny na území obce. Boli hodnotené negatívne stresové javy, medzi ktoré patria hluk, žiarenie a znečistené ovzdušie – žiaden z týchto faktorov nepredstavuje priame ohrozenie a je v norme. Obec sa stará o zvyšovanie kvality životného prostredia pravidelným vývozom a separáciou odpadu, absentuje však zberný dvor. Územím obce preteká rieka Štiavnica, ktorá je alochtonným prítokom k rieke Ip